Poistenia

Zaparkované auto zhorelo a spôsobilo škodu za milióny. Zaplatí ju poisťovňa z povinného ručenia?

S ohľadom na značné riziká a nebezpečenstvá, ktoré prináša dopravnú prevádzku a v ňom sa pohybujúce vozidlá, má ich prevádzkovateľ prísnu (objektívnu) zodpovednosť za prípadne spôsobené škody, ktoré sa môže zbaviť len, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilie. Podľa § 2927 ods. 1 nového občianskeho zákonníka ten, kto prevádzkuje dopravu, nahradí škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnakú povinnosť má aj iný prevádzkovateľ vozidla, lode alebo lietadlá, ibaže je taký dopravný prostriedok poháňaný ľudskou silou.

Podľa § 2927 ods. 2 nového občianskeho zákonníka sa povinnosti nahradiť škodu nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Právna úprava je obdobná tej predchádzajúcej v zrušenom občianskom zákonníku, z ktorej napokon vychádzalo posúdenie ďalej uvedeného významného prípadu, iba podmienkou zodpovednosti už nie je, že musí ísť o motorové vozidlo – zo zodpovednosti sú vylúčené iba tie dopravné prostriedky, ktoré sú poháňané ľudskou silou.

Zákon hovorí o prevádzkovaní vozidla. Čo všetko je prevádzkou vozidla? Kedy je vozidlo v prevádzke a kedy už nie? Ako je to so zodpovednosťou za škody spôsobené vozidlom, ktoré sa nepohybuje, teda nie je v prevádzke?

Podľa judikatúry (výkladové prax súdov), ktorú pripomenul Najvyšší súd SR, o prevádzku ide nielen pri najčastejšie a najbežnejšie činnosti, ktorou je jazda vozidla, ale aj v prípade prípravy k jazde, bezprostredných úkonov po ukončení jazdy, uvedenie motora do chodu v garáži, ako aj v prípade samovoľného pohybu vozidla bez súčasného uvedenia jeho motora do chodu.

V prevádzke naopak nie je vozidlo, ktoré je z neho dôvodu jednotlivých okolností vyradené vhodným a primeraným spôsobom tak, aby nevytváralo prekážku pre ostatných účastníkov premávky, ak je odstavené napríklad na parkovisku.

A prečo tieto otázky a odpovede na ne? Poisťovne vykonávajúcej poistenie zodpovednosti z prevádzky vozidla, takzvané povinné ručenie, totiž odmietajú hradiť škody, ktoré vznikli od zaparkovaného vozidla, ktoré nie je v prevádzke.

Určitý prielom do tejto situácie v záujme poškodených urobil Najvyšší súd SR, ktorý riešil prípad, kedy občianka vymáhala náhradu škody po poisťovni, ktorá jej vznikla v dôsledku samovznietenia vozidla, ktoré u nej bolo v rámci povinného ručenia poistené.

O problémoch s poisťovňami a sporoch s nimi nepíšeme prvýkrát:

Náhradné diely po autohavárii nemusíte vyberať na vrakovisku, máte nárok na nové
Po autonehode poisťovňa musí vyrovnať aj zníženie trhovej hodnoty vozidla
Mali ste pri autohavárii opotrebované gumy? Poisťovňa nemusí škodu preplatiť
Nižšie súdy odmietli zodpovednosť poisťovne
V Technickoadministratívny budove vznikol požiar, ktorého príčinou bola porucha elektroinštalácie tu zaparkovaného nákladného vozidla, ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená u žalovanej poisťovne.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná poisťovňa nie je za škodu zodpovedná, lebo škoda na budove a veciach v nej uskladnených, za ktorou poškodená žalobkyňa požadovala náhradu 8 703 556 Sk, nevznikla v dôsledku osobitnej povahy prevádzky. Motorové vozidlo totiž nebolo naštartované a nešlo ani o situácii bezprostredne po jazde či pred jazdou. Žalobkyňa preto nemá nárok na náhradu škody a neprislúcha jej ani poistné plnenie podľa zákona o poistení zodpovednosti z prevádzky vozidla.

Odvolací súd tiež náhradu škody odmietol. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z marca roku 2015 (spis. Zn. 25 Cdo 3925/2013) vyložil, že aj keď je prevádzka vozidla ponímaný pomerne široko, vždy musí byť daná bezprostrednú súvislosť so špecifickými podmienkami vyplývajúcimi z charakteru dopravného prostriedku. Parkovanie vozidla mimo komunikáciu alebo garážovanie vozidla do tohto pojmu zahrnúť nemožno. V prípade odstavenia vozidla mimo komunikáciu v uzavretom objekte nemožno súvislosť s prevádzkou vyvodiť, keď k technickej poruche navyše nedošlo v bezprostrednej súvislosti s chodom vozidla, tj. Krátko pred jazdou či po ukončení jazdy alebo aspoň naštartovanie vozidla.

V posudzovanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že medzi činnosťami, ktoré by bolo možné pod pojem prevádzku vozidla podradiť, a vznikom požiaru ubehlo minimálne niekoľko hodín. Vznik požiaru tak nebol v bezprostrednej príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla. Predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla neboli dané.

Prečo prísna zodpovednosť?
Najvyšší súd SR, ku ktorému si poškodená podala dovolanie, zdôraznil vo svojom rozsudku z augusta roku 2017 (spis. Zn. 25 Cdo 3485/2016), že v prípade zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky ide o zodpovednosť objektívnu, pri ktorej sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *