Poistenia

Rovnaký úraz a rozdiel necelých tristo tisíc. Pri autonehode by dostal viac

Telesné a duševné utrpenie pri škodovej udalosti na zdraví a v dobe liečenia sa odškodňuje náhradou za bolesť (tzv. Bolestným), trvalé zdravotné následky prejavujúce sa v obmedzenej možnosti zapojenia do rôznych životných činností náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tentoraz, keď sa Najvyšší súd zaoberal popisovaným prípadom skladníka poškodeného pracovným úrazom a jeho nárokom na náhradu sťaženého spoločenského uplatnenia, v rozsudku znovu zrekapituloval rozdielny vývoj občianskoprávne a pracovnoprávne úpravy. A prišiel v podstate s rovnakými argumentmi, prečo sa môže líšiť odškodnenie podľa Zákonníka práce a podľa občianskeho zákonníka. Teda v situácii, keď na strane jednej utrpíte pracovný úraz a na strane druhej treba zranenia pri autohavárii, ktorú ste nezavinili.

Podľa akých pravidiel sa odškodňuje pracovný úraz
Pripomeňme si najmä, že s účinnosťou od 26. októbra 2015 bolo vydané nariadenie vlády o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktoré v pracovnoprávnych vzťahoch zachováva bodový systém výpočtu náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa tohto nariadenia vlády sa stanovuje náhrada za bolesť alebo náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia nielen v prípade ujmy na zdraví, ktorá vznikla po dni nadobudnutia jeho účinnosti, ale aj vtedy, ak bola bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobená predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a ak nebol pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti vydaný lekársky posudok k odškodnenie bolesti alebo sťaženie spoločenského uplatnenia.

Ako získať vyššiu odškodnenie za pracovný úraz?
Najvyšší súd SR povedal už v rozsudku, že použitie občianskeho zákonníka az neho vychádzajúce metodiky k náhrade nemajetkovej ujmy na zdraví na pracovnoprávne vzťahy nepripadá do úvahy a že rozdielnosť právnej úpravy odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia v Zákonníku práce od úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníka je odôvodnená odlišnosťou pracovnoprávnych vzťahov od vzťahov občianskoprávnych, danú povahou závislej práce.

To isté zopakoval NS v rozsudku, ale dodal, že súd, ktorý rozhoduje o odškodnenie pracovného úrazu, môže podľa ust. § 388 Zákonníka práce (teraz ust. § 271s Zákonníka práce) vo výnimočných prípadoch výške odškodnenia stanovenú vykonávacím právnym predpisom (ust. § 372 ods. 2 zákonníka práce – teraz ust. 271CE zákonníka práce) primerane zvýšiť.

Povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúce zvýšenie odškodnenie podľa ust. § 388 (resp. Teraz ust. § 271s) Zákonníka práce bez súdneho rozhodnutia však nevzniká; povinnosť plniť (a teda aj dlh) zamestnávateľovi vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená čas plnenia, a až uplynutím takto určenej doby plnenia by mohlo dôjsť k omeškania zamestnávateľa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *